Jedena z mojich starších úvah…
Opäť som mal slabšiu chvíľku a opäť som sa ponoril do svojich myšlienkových pochodov… Tentokrát to spôsobil jeden zaujímavý filmík, ktorý som prednedávnom videl a môžem vám ho len odporučiť. Volal sa „Čista duša“. Bol o geniálnom matematikovi, ktorý trpel vážnou schizofréniou, ale aj napriek tomu sa mu podarilo získať Nobelovu cenu. Zaujala ma ta jeho choroba, keď nevedel rozlíšiť, čo je a čo nie je skutočné, pretože preňho bolo skutočné všetko, čo videl a cítil. V tomto som našiel obrovskú analógiu s filmom Matrix…
Takže pýtam sa sám seba: čo to vlastne je, tá realita, a čo to je skutočnosť? Je to naozaj to vidíme, cítime, môžeme ovoňať, alebo si osahať? Ako veľký Morfeus povedal, sú to len elektrické signály, spracované našim mozgom. Ľudský mozog ako taký je pre náš zatiaľ dosť veľkou záhadou. Nevieme presne ako funguje, aké všetky procesy v ňom prebiehajú a čo robiť, ak nefunguje správne… Toho čo vieme, je veľmi málo. V jednej scéne Čistej duše mi až mráz prebehol po chrbte. Bolo to vtedy, kedy si profesor Nash uvedomil, že isté veci v jeho živote, ktoré pokladal za absolútne skutočné a reálne, sa odohrali len v jeho hlave. Dokonca aj jeho manželka bola presvedčená o existencii jeho „vymysleného“ kamaráta, aj keď ho nikdy nevidela. Vtedy som sa zamyslel, ako by som sa cítil ja, keby som napr. zistil, že mojich nádherných 15 mesiacov s mojou priateľkou sa vlastne nikdy neodohralo a že dokonca ani vôbec neexistuje… Veď by sa mi zrútil cely svet.
Nie len pri psychickej chorobe nevieme zistiť, čo je reálne a čo nie. Sny sú ďalšia zaujímavá oblasť v našom živote. Koľko krát som sa už zobudil celý spotený, prestrašený z nejakej nočnej mory, alebo naopak šťastný, keď sa mi snívalo niečo príjemné. Raz som mal sen, keď som v ňom rozmýšľal, či snívam, ale inač sú moje sny až nepríjemne skutočné a vedia mi ovplyvniť náladu na cely deň. Vo sne je priam nemožné zistiť, či to je skutočnosť, alebo nie (aj keď sa nám snívajú bludy). To ma privádza k ďalším myšlienkam. Ako vieme, že nesnívame aj v našom reálnom živote? Čo ak sa v momente našej smrti jednoducho prebudíme do nejakého iného života? Viem, že to už znie trochu extrémisticky, tak tu katastrofický scenár Matrixu nebudem ani predhadzovať, ale za zamyslenie to určite stojí.
Neviem si z toho vyvodiť záver, ani nič podobné. Možno sa mi do toho hodí formulka zo školy, ktorú nám v tomto čase vtĺkajú do našich bezpečnostných hlavičiek: „Neexistuje nulové riziko a neexistuje absolútna bezpečnosť“. To isté by som aplikoval aj do tejto mojej úvahy. Človek si nemôže byť nikdy ničím absolútne istý. Pretože ho ovplyvňuje také množstvo neznámych faktorov, že to nie je možné si ani uvedomiť.
Strážme si každý tu svoju realitu, pretože nevieme, kedy sa z nej môžeme prebudiť!