Ďalší pohľad na svet

Počul som mnoho rečí o škodlivosti sociálnych sietí, o potrebe obmedziť čas strávený online, alebo dokonca o tom, ako sa dá plnohodnotne žiť aj bez aktívneho konta. Minimálne s posledným tvrdením si dovolím v maximálnej miere nesúhlasiť. Väčšine ľudí teraz asi preblysne hlavou myšlienka Facebook a otázka, či sa niekto môže naozaj vážne pohrávať s myšlienkou o jeho nenahraditeľnosti pre plnohodnotný život. „Facebook je zlo“, s nadsádzkou hovorieva známy. Keď nás práve neotravuje nezmyselnými pozvaniami, návrhmi na to či ono, tak nás svojou „rozšírenosťou“ núti tráviť na ňom čas, aby sme náhodou nezostali bez kontaktu so známymi. Ja som však nemal na mysli túto sociálnu sieť.

Hovorím o inej, omnoho väčšej sieti, v ktorej má aktivované konto každý človek na tejto planéte. Je to život samotný a ak by som to mal špecifikovať bližšie, je to spôsob života, ktorý ľudstvo s prevahou teraz vedie. Konzumný, kapitalistický. Facebook som v úvode spomenul zámerne. Veľmi presne totiž kopíruje (napodobňuje) súčasný životný štýl väčšiny ľudí. Všade navôkol falošné priateľstvá, ktoré sa udržiavajú iba naoko a mnoho krát iba za účelom osobného prospechu. Z každej strany sa na nás valia reklamy donekonečna opakujúce lož, až kým im človek nepodľahne. Najsmutnejšie na tom je, že tento konzum nám vytvára akúsi virtuálnu realitu, v ktorej prestávame byť sami sebou a stávame sa niečím, čo z nás chcú mať „tí mocní“. Je to akýsi matrix, ktorý sa vytvára dlhodobým, skoro nepozorovateľným nátlakom. A iba málo kto si uvedomuje, že sa to vôbec deje a že skutočný život je úplne o niečom inom. Život v matrixe je teraz našim skutočným životom. Iný neexistuje, lebo sme iný ani nemali možnosť vidieť (zažiť) a nemali teda možnosť s čím porovnať. Cez mŕtvoly sa naháňame za peniazmi, kupujeme to, čo nám diktujú a máme z toho primeranú radosť, pretože z hmotných vecí sa treba radovať. Majetok a hmotné veci sú ukazovateľom šťastia a spoločenského postavenia, hovoria oni. A my im bezvýhradne veríme.

Čo ale, ak sa mi takýto život nepáči? Nechcem byť jeho súčasťou a chcem z matrixu von. Dá sa to konto deaktivovať a viesť pri tom plnohodnotný život? Myslím že nie, ak sa teda neplánujete presťahovať niekde do dažďového pralesa a začať tam nový život bez kontaktu s civilizáciou. Môžem si povedať, že nebudem podliehať konzumu, nevšímať si kapitalizmus, ale to je asi tak všetko. Ak tu chcem žiť, musím platiť dane, kupovať výrobky nejakej značky, počúvať z každej strany otravné reklamy, udržiavať falošné vzťahy, aby som napríklad nestratil dobrú prácu a mohol ďalej platiť tie dane… Je to väzenie, z ktorého sa len môžem pokúšať ujsť. Úspešný budem, ak sa to podarí môjmu duchu, myšlienkam. Telo v ňom ostane navždy. Skúšať však nikdy neprestanem. Ale to konto v najväčšej sociálnej sieti mi zostáva aktívne.